Naprieč Bratislavou s mojou veľkou sestrou

Autor: Katarína Vargová | 24.8.2015 o 18:55 | (upravené 29.1.2016 o 13:23) Karma článku: 5,78 | Prečítané:  1344x

Bratislava. Mesto plné krásy. V minulosti s názvom Prešpork. Pre mňa “dedinčanku“ veľké, ale sestra vraví, že sú aj väčšie mestá.  

V stredu večer sme sa ešte dohadovali. Sestrina otázka: „Tak ideš zajtra so mnou?“ bola lákavá, ale tón jej hlasu ma odrádzal. Keď pôjdem, budem sa musieť správať vzorne, nijaké hlúposti, žiadne výmysly... Však to poznáte. Nerobiť hanbu cele našej rodine, v tomto prípade mojej sestre. A tak som sa rozhodla pre risk a povedala som: „Áno!“. Asi si myslíte, že som to svoje rozhodnutie skoro oľutovala, ale nie. Zažila som perfektný deň s mojou veľkou sestrou.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ráno vyrážame nie zavčasu. Načo si unúvať naše mladé kosti. Treba ich šetriť na horšie časy. Človek nevie, čo všetko sa v budúcnosti môže stať. Len si to predstavte... Hrôza, až praskajú tie moje mladé kostičky od extra šialenej predstavy. A tak sa vo vlaku ocitáme až o desiatej.

Dopravný prostriedok jazdiaci po koľajniciach je plný. V tejto chvíli je veľmi ťažké nájsť prázdne kupé, tak sa k nejakým spolucestujúcim pridružíme. Vedľa mňa sa rozvaľuje neznámy mladý muž, ktorý celú cestu ťuká dačo do mobilu (alebo čo to je). Úplne kazí moju predstavu o pekných vzdelaných chlapcoch, ktorí čítajú len knihy.  Zato oproti mne sedí mladá slečna s rozčítanou knihou. Neustále pokukuje po nás, nevinných cestujúcich. Asi skúma každý detail našej tváre, aby mohla vypovedať proti nám na súde, keby sme niečo v tej Bratislave vyviedli. Ináč si jej pohľad neviem vysvetliť. Možno je zo slovenskej FBI.

Stanica nás zastihne pripravených. Vystúpime. Ľudia sa hrnú sťa šelmy s tendenciou udupávania. Je ich veľa. Masa ľudí. Sestra je hotová. Páči sa jej ako sú oblečení. Tak pekne. Všetci tí Bratislavčania podľa nej majú vkus. Štýl. Vymódení od hlavy po päty, akoby bola nedeľa. Lenže omyl! Je štvrtok.

Kráčame spolu s davom, ktorý nás tisne dopredu. Cez mesto sa ide už lepšie. Ale aj tak ma zaráža, koľko je vonku ľudí. Sedia v kaviarňach, popíjajú osviežujúce nápoje či nestarnúcu lásku mojej sestry, kávu. Ach, tá jej káva. Pila by ju stále. Ja ju nemôžem ani cítiť. Odpusťte mi, prosím, vy všetci milovníci kávy, ale tá vaša úžasná KÁVA strašne smrdí. Hej, zjavne mám nízky vek aby som pochopila, prečo ju všetci dospeláci pijú. Asi je to jedno z ich početných tajomstiev. Záhada toho ich dospeláctva.  

Zastavíme sa až v úžasnej retro kaviarni. Sestra si dá, ako inak kávu a ja limonádu. Brutálne dobrú. S kúskami mäty, černíc a levandule. Nápoj je studený, pomocou ľadu schladený na potrebnú teplotu. Podávaný esteticky, nič nenarúša kontrast pridaných surovín. Len čierna slamka akoby tam zablúdila. Do tej farebnej krásy rajského nápoja.

Nie som skúpa, aspoň nie v tejto chvíli a tak ponúknem limonádou oproti sediacu slečnu, ktorá, keďže je so mnou rodinne spriaznená a v rodine sa “väčšinou“ (ehm, len výnimočne) dobré vlastnosti dedia a šíria ako seizmická vlna, aj ona mi ponúkne svoj života budič. Po miernom odmietnutí predsa len zvedavo ochutnám. Nijaké fanfáry nezaznejú. Moja grimasa hovorí za všetko. Nechutné.

Osviežení čarovnými nápojmi, ktoré do nás vdýchli život a energiu odchádzame preč. Cestou stretávame chlapíka tmavšej pleti, ktorý svojím spevom zaujme väčší počet divákov. Sedí na zemi v úplnom pohodlí tamojšej ulice, v ruke krásna gitara, natretá ručne na bielo, ešte presvitá pôvodná farba. Ujo je asi muzikantský kutil. Až neskôr mi dopína, čo neustále spieva (akoby vedel len tie štyri akordy). Respektíve nie mne svitá v debni (ja si väčšinou sedím na kábli), ale mojej sestre. Slová piesne propagujú istú návykovú látku začínajúcu na písmeno H... No čo si myslíte, nebudem tu hádam aj ja niečo propagovať!

Čo by sme boli za turistky, keby sme sa nepobrali pozrieť aj na okakaného Hviezdoslava? Nemám nič proti Hviezdoslavovi a jeho dielam, ktoré siahajú až k hviezdam, ale my (u nás doma) tú sochu známeho pána spisovateľa tak rodinne voláme. Neveríte? Choďte do Blavy a kuknite hore! Na jeho krásnej vznešenej hlave turisti zblízka i zďaleka uvidia (VŽDY) majestátne holubie exkrementy. Ak však chcete naozaj “niečo“ vidieť, nechoďte navštíviť pána Hviezdoslava v daždiví deň. Pretože voda, nevyhnutná súčasť nášho života, chemicky definovaná ako H2O, všetky Hviezdoslavove nedostatky zmyje. Najlepšie sa s chudákom pánom Hviezdoslavom súcití so zmrzlinou v ruke. Levanduľovou, je božská. Človek má pocit, že lepšiu dobrotu jakživ nevidel a nieto jedol. Keď teda lížeme tú fialovú dobrotu a pozeráme na pána spisovateľa, zazeráme na každého holuba v okruhu 10 metrov. Veď tie bezcitné vtáky ničia povesť Jozefa Zbranského. Neprístupné! Nedôstojné! Ukrutné!

Naše malé šľapaje (číslo topánky 36 a 35) označkovali mnoho ciest. Michalskú bránu. Dóm svätého Martina, kde nás teta pri vstupe oslovila po anglicky. Neviem, nepripadám si ako nejaká englishwoman. Radšej sme sa pakovali kade ľahšie.

 

Vlak odchádza. Bolo by možno románové dodať: „... a my, očarené krásou nášho hlavného mesta, necestujeme domov. Zostávame navždy uväznené v meste, kde človek stratí pojem o čase, dobrovoľne.“.

Žiaľ, alebo chvalabohu ono to tak nie je. Vlak odchádza a my odchádzame s ním. Bratislava je parádne mesto, ale predsa... A ktorá iná románová veta by znela lepšie ako: „...všade dobre, doma najlepšie!“.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?