Sitno, Silvester a kopa ľudí

Autor: Katarína Vargová | 2.1.2016 o 22:16 | Karma článku: 5,03 | Prečítané:  924x

Ohňostroj, petardy a inú pyrotechniku sa snažím každoročne vymeniť za menší výlet na Sitno. Zatiaľ úspešne. A preto mi otázka, či pôjdem aj tento rok na Sitno, neprišla nijako zvláštna.  

Sitno bolo žalostne bez snehu.

Počúvadlo nezamrznuté a to sme sa ešte minulý rok po ňom prechádzali.

Avšak všade vládlo krásne počasie, Sitno nás volalo hore.

V prvej chvíli (keď sme vystúpili z auta) som mala pocit, že sa zúčastňujem historického zrazu obyvateľov Levíc. Vyzeralo to tam ako opravné sčítavanie ľudu. Levické ŠPZky (po novom EČV) boli všade a známe tváre (ja som síce nepoznala skoro nikoho, ale môj ocko áno) nás sprevádzali po celú cestu nahor. Naokolo kopa deciek, podnikavý človek by mohol rovno zakladať turistickú škôlku. Nuž a naša snaha prísť skôr a vyhnúť sa návalu ľudí bola neúspešná. Mladí zelenáči, starí svetaskúsení profesionáli aj turisti v najlepších rokov chceli i tento rok stráviť Silvester inak.

Slnko presvitalo cez konáre zamrznutých stromov, ktoré boli poliate kryštálikmi inovati. Z Tatárskej lúky sme v diaľke dokonca zazreli plaché srnky, ktoré špehovala skupina mladých adolescentov. Tí si chceli cez les skrátiť cestu, ale vybrali sa tou najdlhšou možnou trasou. No aspoňže videli srnky zblízka (najhlbšia irónia). Ja som si nič neskracovala, kráčalo sa mi dobre. Aj keď moja kondička nie je už tým, čím bývala. Ufff, hovorím ako 90- ročná babka, čo?! 

Po krátkom čase sme sa ocitli na vrchole. Žeby, čím slabšia kondícia, tým lepší čas? Neviem, ale ľudí bolo veru hojne, nielen Levičanov. Ako tradične nemohli chýbať ani jazdci vo westernovom outfite, ktorí docválali na svojich hnedých tátošoch z neďalekého Prenčova. Keď sme už odchádzali prifrčala aj nemalá skupina cyklistických nadšencov. Takže konečný výsledok (veľa krát vynásobený a vydelený): až tak neskoro sme neprišli. Pretože po našom odchode sme stretávali ešte nespočetnejšie húfy turistov.

Na Počúvadle sme si ako „čerešničku na torte“ dali horúcu čokoládu a kávu. Ja som mala čokoládu, pretože, ako som už dávnejšie spomínala kávu neznášam. Do taktu lyžičiek nám prišlo zahrať trio v zložení basa, akordeón a husle. Doteraz nechápem, ako sa tam zjavili. Veru, to vám teda bol deň!

 

P.S. Nakoniec som na Sitne zažila aj ten „ohňostroj“ pretože nejaký blázon odpaľoval petardy ešte pred polnocou (cca o 10:00 ráno). Nechápem, prečo ľudia oslavujú Nový rok predčasne.

P.P.S Ja viem, že Post scriptum sa píše len do listov, ale neodolala som.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?