Žiadny fotograf nemá dosť objektívov

Autor: Katarína Vargová | 6.9.2016 o 17:14 | Karma článku: 3,76 | Prečítané:  688x

Vďaka svojej záľube sa často dostáva do zahraničia, na konte má prvý One Take na Slovensku a  dokonca si už aj zarába. Marcel Meluš (16) sa popri štúdiu venuje naplno tomu, čo ho baví. Fotografii a kamere. 

Dlhé večery trávi na youtube. Prezerá si videá a fotky, rozmýšľa nad postupmi, inšpiruje sa.  A napriek tomu, že Marcel fotografovanie neštuduje, jeho tvorba vyzerá naozaj veľmi profesionálne. Okrem príležitostných súťaží sa v poslednom čase venuje aj svadobnej fotografii. Je študentom druhého ročníka na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre. Ako sám hovorí, fotil toho veľa: „Od krajín, cez astrofoto... až som zostal pri svadobnej fotografii (portrét a reportáž). Len prírodu nefotím, vôbec. Nemám na to techniku a no neviem. Budem sa rozprávať s kvetinou?“

Už keď mal Marcel prísť na našu školu, tak sa všeličo pošuškávalo... Očakávali sme druhého Einsteina, ale v inom obore- vo fotografii. A  objavil sa Marcel, ukecaný milý chlapec, ktorý nemá problém porozprávať sa s hocikým o hocičom. A aj to bol jeden z dôvodov, prečo som s ním spravila rozhovor. 

Aké boli tvoje začiatky z perspektívy fotografa? Predpokladám, že si sa s foťákom v ruke  nenarodil...

V auguste to budú 4 roky, čo som začal fotenie brať ako hobby, vážnejšie. Tak nejak ma to chytilo. Keď si pozriem fotky z dovoleniek, už vtedy som fotil (na niektorých mám malý kompakt v ruke). Brat bol zase stále do točenia a ja som nechcel robiť to isté. A tak sme s ocinom išli kúpiť zrkadlovku. Dnes sa ten model nepredáva- Canon 600 D. Pamätám si úplne presne ešte teraz, že som bol totálne vytešený, keď sme prišli domov s tým foťákom. Prvá fotka bola úplná blbosť- nejaká stolička, také voľačo...

To boli tvoje „amatérske“ začiatky. No a čo potom? Ako si sa dostal do profesionálnych fotografických kruhov?

Jeden kamarát, ktorý hrával v dorasteneckom tíme za ViOn (FC Zlaté Moravce), sa ma spýtal, či by som ich neprišiel pofotiť na zápas. No prečo nie... Na druhom zápase prišiel za mnou hlavný usporiadateľ a povedal mi, nech to vyskúšam poslať niekam do novín. Vtedy som to však nebral vôbec vážne... Potom na nejakom 4. zápase mi to povedal znovu a tak som to len tak zo srandy poslal do Nitrianskych novín. A na druhý deň v pondelok tam bola tá fotka. Fú, to bolo. Výskal som po dome, že ja mám fotku v novinách. Neviem, či ju nemám aj zarámovanú.

Vieme dobre, že ponuky ako: „Odfoť toto a ja ti potom zaplatím!“ sa na Slovensku nerobia...

Hej, vtedy som to ešte robil zadarmo, však kto by mi platil. Celú sezónu som chodil na zápasy a posielal to do novín. O pol roka na to, sa mi ozvala redakcia. Šéfredaktor nitrianskych novín mi v maily písal, či by som nešiel fotiť Corgoň ligu, ktorú hrajú Zlaté Moravce. Za honorár. Tak som začal fotiť pre ViOn. Spoznal som kopu nových ľudí. Bol som s Vionistami aj na nejakých tých zápasoch, ktoré nehrali doma. Určite to neľutujem, bola to skvelá skúsenosť.

 

Potom si presedlal z futbalu na svadby... Ako si sa dostal k profesionálnemu kamerovaniu a foteniu v svadobnej agentúre?

Môj brat tam v tom čase prestal pracovať. V jeden neskorý večerný deň mi zrazu zavolal šéf zo spomínanej svadobnej agentúry. Či by som nemal v sobotu čas, vraj mu ochoreli kameramani. Ale neskôr mi povedal, že už niekoho zohnal... O týždeň mi znovu zavolal, že ak chcem, môžem ísť s nimi. Prvá svadba bola na Sliači...

(A po tej prvej prišli ďalšie. Marcel sa ako svadobný kameraman veľmi osvedčil.. V  poslednom čase fotí aj stužkové a iné akcie.)

 

 

Ako prebieha taký tvoj všedný deň. Asi veľmi obyčajný nebude. Vieš skĺbiť rolu študenta a fotografa?

Gymnázium som si predstavoval inak. Je tu viac učenia, takže je to dosť vyčerpávajúce, robiť 3 veci naraz: študent, fotograf, kameraman. Zatiaľ sa to darí... V soboty mám svadby, takže cez víkendy sa v podstate  (aj keď by som to nemal hovoriť) neučím. A potom, keď mám strihať nejaké video z víkendu, je to náročné. Škola dosť stojí... žiaľbohu. Mal by som to zmeniť, ale zatiaľ je to takto.

 

(Marcelov „všedne“ nabitý deň v skratke:  Raňajky ― škola ― obed ― 10 minút voľna na pozretie nejakého youtube videa ― triedenie fotiek ― šport ― večera ― „štúdium“, t.j. úprava fotiek ― spánok? ― úprava fotiek... Tento chlapec je na roztrhanie. A popri tom, ako mi rozpráva, čo všetko cez deň stíha, sa len divím, že sa ešte nezbláznil.)

Pokračovanie rozhovoru uverejním nabudúce. Dozviete, sa ktoré krajiny už Marcel navštívil a naopak, ktoré destinácie sú pre neho zatiaľ nesplneným snom. Budete mať šancu nahliadnuť hlbšie do jeho tvorby a chýbať nebudú taktiež zákulisné informácie z natáčania prvého One Take na Slovensku.

 

A ak sa ešte stále pýtate, prečo žiadny fotograf nemá dosť objektívov, odpoveď nepozná ani sám fotograf. Je to skrátka tak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Rosetta narazila do kométy, lúčila sa aj v slovenčine (minúta po minúte)

Historická misia skončila po dvanástich rokoch.


Už ste čítali?