Žiadny fotograf nemá dosť objektívov

Autor: Katarína Vargová | 6.9.2016 o 17:14 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  837x

Vďaka svojej záľube sa často dostáva do zahraničia, na konte má prvý One Take na Slovensku a  dokonca si už aj zarába. Marcel Meluš (16) sa popri štúdiu venuje naplno tomu, čo ho baví. Fotografii a kamere. 

Dlhé večery trávi na youtube. Prezerá si videá a fotky, rozmýšľa nad postupmi, inšpiruje sa.  A napriek tomu, že Marcel fotografovanie neštuduje, jeho tvorba vyzerá naozaj veľmi profesionálne. Okrem príležitostných súťaží sa v poslednom čase venuje aj svadobnej fotografii. Je študentom druhého ročníka na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre. Ako sám hovorí, fotil toho veľa: „Od krajín, cez astrofoto... až som zostal pri svadobnej fotografii (portrét a reportáž). Len prírodu nefotím, vôbec. Nemám na to techniku a no neviem. Budem sa rozprávať s kvetinou?“

Už keď mal Marcel prísť na našu školu, tak sa všeličo pošuškávalo... Očakávali sme druhého Einsteina, ale v inom obore- vo fotografii. A  objavil sa Marcel, ukecaný milý chlapec, ktorý nemá problém porozprávať sa s hocikým o hocičom. A aj to bol jeden z dôvodov, prečo som s ním spravila rozhovor. 

Aké boli tvoje začiatky z perspektívy fotografa? Predpokladám, že si sa s foťákom v ruke  nenarodil...

V auguste to budú 4 roky, čo som začal fotenie brať ako hobby, vážnejšie. Tak nejak ma to chytilo. Keď si pozriem fotky z dovoleniek, už vtedy som fotil (na niektorých mám malý kompakt v ruke). Brat bol zase stále do točenia a ja som nechcel robiť to isté. A tak sme s ocinom išli kúpiť zrkadlovku. Dnes sa ten model nepredáva- Canon 600 D. Pamätám si úplne presne ešte teraz, že som bol totálne vytešený, keď sme prišli domov s tým foťákom. Prvá fotka bola úplná blbosť- nejaká stolička, také voľačo...

To boli tvoje „amatérske“ začiatky. No a čo potom? Ako si sa dostal do profesionálnych fotografických kruhov?

Jeden kamarát, ktorý hrával v dorasteneckom tíme za ViOn (FC Zlaté Moravce), sa ma spýtal, či by som ich neprišiel pofotiť na zápas. No prečo nie... Na druhom zápase prišiel za mnou hlavný usporiadateľ a povedal mi, nech to vyskúšam poslať niekam do novín. Vtedy som to však nebral vôbec vážne... Potom na nejakom 4. zápase mi to povedal znovu a tak som to len tak zo srandy poslal do Nitrianskych novín. A na druhý deň v pondelok tam bola tá fotka. Fú, to bolo. Výskal som po dome, že ja mám fotku v novinách. Neviem, či ju nemám aj zarámovanú.

Vieme dobre, že ponuky ako: „Odfoť toto a ja ti potom zaplatím!“ sa na Slovensku nerobia...

Hej, vtedy som to ešte robil zadarmo, však kto by mi platil. Celú sezónu som chodil na zápasy a posielal to do novín. O pol roka na to, sa mi ozvala redakcia. Šéfredaktor nitrianskych novín mi v maily písal, či by som nešiel fotiť Corgoň ligu, ktorú hrajú Zlaté Moravce. Za honorár. Tak som začal fotiť pre ViOn. Spoznal som kopu nových ľudí. Bol som s Vionistami aj na nejakých tých zápasoch, ktoré nehrali doma. Určite to neľutujem, bola to skvelá skúsenosť.

 

Potom si presedlal z futbalu na svadby... Ako si sa dostal k profesionálnemu kamerovaniu a foteniu v svadobnej agentúre?

Môj brat tam v tom čase prestal pracovať. V jeden neskorý večerný deň mi zrazu zavolal šéf zo spomínanej svadobnej agentúry. Či by som nemal v sobotu čas, vraj mu ochoreli kameramani. Ale neskôr mi povedal, že už niekoho zohnal... O týždeň mi znovu zavolal, že ak chcem, môžem ísť s nimi. Prvá svadba bola na Sliači...

(A po tej prvej prišli ďalšie. Marcel sa ako svadobný kameraman veľmi osvedčil.. V  poslednom čase fotí aj stužkové a iné akcie.)

 

 

Ako prebieha taký tvoj všedný deň. Asi veľmi obyčajný nebude. Vieš skĺbiť rolu študenta a fotografa?

Gymnázium som si predstavoval inak. Je tu viac učenia, takže je to dosť vyčerpávajúce, robiť 3 veci naraz: študent, fotograf, kameraman. Zatiaľ sa to darí... V soboty mám svadby, takže cez víkendy sa v podstate  (aj keď by som to nemal hovoriť) neučím. A potom, keď mám strihať nejaké video z víkendu, je to náročné. Škola dosť stojí... žiaľbohu. Mal by som to zmeniť, ale zatiaľ je to takto.

 

(Marcelov „všedne“ nabitý deň v skratke:  Raňajky ― škola ― obed ― 10 minút voľna na pozretie nejakého youtube videa ― triedenie fotiek ― šport ― večera ― „štúdium“, t.j. úprava fotiek ― spánok? ― úprava fotiek... Tento chlapec je na roztrhanie. A popri tom, ako mi rozpráva, čo všetko cez deň stíha, sa len divím, že sa ešte nezbláznil.)

Pokračovanie rozhovoru uverejním nabudúce. Dozviete, sa ktoré krajiny už Marcel navštívil a naopak, ktoré destinácie sú pre neho zatiaľ nesplneným snom. Budete mať šancu nahliadnuť hlbšie do jeho tvorby a chýbať nebudú taktiež zákulisné informácie z natáčania prvého One Take na Slovensku.

 

A ak sa ešte stále pýtate, prečo žiadny fotograf nemá dosť objektívov, odpoveď nepozná ani sám fotograf. Je to skrátka tak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.


Už ste čítali?