Maturita je ako plot. Keď ho nepreskočíš, tak ťa prehodia...

Autor: Katarína Vargová | 28.5.2017 o 17:43 | (upravené 6.9.2017 o 21:50) Karma článku: 2,86 | Prečítané:  555x

Nedochádza mi to. Dni plné učenia sú za mnou, niečo nové predo mnou. Pred nedávnom ma však napríklad tak zaujímalo, či je maturita vážne takou formalitou. Alebo to s tým plotom... Ja nechcem byť prehodená, chcem si otvoriť bránku!

Pripadalo nám to ako týždeň pred výplatou... Nevieš sa dočkať konca, ba dokonca niekedy pochybuješ, či ten koniec vôbec príde. Stres? To je slabé slovo! Doslova panické stavy. Ako neskúsení študenti stojíme bezradne pred triedami, kým na nás príde rad. Snažiaci sa pochytiť ešte nejaké vedomosti z toľkokrát ohmataných skrípt. Ach, tie si už toho prežili. Zašpinené od čaju, omrviniek z keksíkov, či od čokolády... Alebo naopak čisté, prázdne ako novinárska plachta, ničím výnimočné, nehodné ani podčiarknutia zvýrazňovačom. V skutočnosti len raz videné. No, veď každý má iný systém. Predsa je však jedno spoločné! Všetci sa tešia na „rituálne pálenie“, hromadné kontajnerové vyhadzovanie, zarobené eurko v papierovom zbere, či zbavovanie sa poznámok v prospech úbohých budúcich generácií, ktorých táto skúška dospelosti (aspoň najbližšie roky) neobíde.

Hlboké povzdychy. Bájny zelený obrus nás nejakou neuveriteľnou silou strašidelne priťahuje. Ťahanie témy. Bezradné povzdychy opäť. „Veď práve toto neviem...“

Legendy vravia, že sa na vás osopia a začnú vás mučiť nespočetnými otázkami, ktoré (ako inak) nebudú mať konca. A tak čakáte, že budú nemilosrdní a vaše (ne)vedomosti vám dajú značne pocítiť. No nestane sa tak... Oni, tí bájni profesori, vás nechajú prejsť, ba dokonca vám celý čas pomáhajú! Sú neskutočne milí, vôbec nie takí, ako ste si ich predstavovali. Stres z vás nejakým zázračným spôsobom opadne a vy ste prekvapení, koľko si toho pamätáte. Žiadne „ťahám to z teba ako z chlpatej deky“ sa nekoná.

Možno sa však predsa čudujete, ako to, že sme sa nezbláznili? Pravdupovediac, častokrát sme neboli od toho ďaleko. V prvom rade je dôležité nevypadnúť z edukačného procesu, pretože po prvej jednotke zo slovenčiny nasleduje ešte kopa ďalších predmetov, ktoré si zaslúžia akého- takého povšimnutia. No stroj nie je nikto z nás a tak ako vraví Aristoteles, nič netreba preháňať (stredná zlatá cesta). Preto si častokrát pustíme hudbičku, spravíme menšiu internátno-bunkovú diskošku, zájdeme na kebab, následne vsadíme na disko bez zastávky a na plné obrátky: „Ja nič neviem!“ Až zistíme, že je už 21:00, neboli sme ešte v sprche a o pyžame môžeme len zďaleka snívať. Žiaľ, máme pred sebou kôpku vyššie spomínaných skrípt, ktorá sa s približujúcou nočnou hodinou nejak záhadne zväčšuje. Magické?!

Napriek tomu, že nakoniec zmaturujú všetci, nie je to med lízať. Niektorí závisláčia na káve, nekávičkári na čokoláde a keď už ani to nepomáha „my zúfalci“ siahneme po hocijakej maškrte obrovskej nutričnej hodnoty. Však energie nemá ani jeden študent na rozdávanie.

A preto (rada do života) nepodceňujte maturity, no nemajte z nich ani mindráky!

 

Z pohľadu (iných čerstvo zmaturovaných) maturantov:

Nie nadarmo sa hovorí maturitka - formalitka, naozaj sa nemáte čoho báť!

Dá sa to zvládnuť úplne v pohode, lebo učitelia vám budú správne odpovede doslova kričať!

V podstate ide iba o taký milý príjemný rozhovor. Nikto vás tu nechce držať až do septembra!
Zopakovať..? Nie! Raz stačilo!

Pocity po maturite sú úžasné, padol mi kameň zo srdca, cítim sa úplne voľná i keď mi asi bude chýbať  po čase to učenie!

Najhoršie to je asi hodinu pred tým, ako máte vojsť dnu... Neviete, čo si skôr pozrieť! Ste úplne hotový, lebo tí pred vami vám ukradli to minimum, čo ste sa stihli cez akademický ako- tak naučiť.

Ja som už z úplného zúfalstva, radšej tancoval na Eda Sheerana.

...bolo aj veselo, komisia sa na mne zasmiala, čo odľahčilo všetky stresy!

No, večer pred geografiou som sa stihla na učiť len dve látky. Zem ako teleso a atmosféru... Hádajte, čo som si vytiahla? Atmosféru! Vďaka Pánu Bohu, zvládla som to!

Keď už vojdete dnu, zostávate taký dezorientovaný z toľkej zelenej... Úplnú zástavu srdca však dostanete, keď si potiahnete otázku, ktorú vôbec nechcete... Alebo keď na matike dokážete úplne iný dôkaz, ako od vás chceli.

Nakoniec som bola celkom milo prekvapená učiteľmi, ako veľmi sa mi snažili pomôcť... Rukami, nohami, či farbou košele (bola modrá-teda Štúr zomrel v Modre).

Trochu nervozita... a po každej maturite mi bolo smutno, že už končíme.

                                                               

                                                                                                                                           

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.


Už ste čítali?