Na začiatok si načrtnime situáciu, v ktorej sa ocitli „hlavní aktéri“, už spomínané sýrske siroty. Ide o deti, momentálne žijúce v gréckych a libanonských utečeneckých táboroch, ktoré prišli o rodičov vo svojej rodnej domovine, v Sýrii. Viac informácií sa o týchto deťoch nedozvedáme, ba podľa Babišových slov sa výpovede europoslankyne Michaely Šojdrovej, opisujúce raz pohlavie detí či vek, stále menia.
Zástancovia Šojdrovej iniciatívy apelujú na verejnosť tvrdením, že deti v táboroch psychicky trpia a práve preto by im mal byť umožnení prechod cez hranice do Európy. A tak sa mi núka otázka, či má byť azda Česká republika garantom lepších podmienok, v akých momentálne sýrske siroty vyrastajú? Nemyslím si, že psychické problémy detí súvisia s prostredím utečeneckých táborov. Podľa môjho názoru tu ide skôr o niečo hlbšie a staršie. Nemali by sme sa čudovať, ak by to boli práve spomienky na hrôzy, ktoré v minulosti prežili a tiež neprítomnosť samotných rodičov.
Dovolím si povedať, že Česká republika nie je nijaký “dreamland“, do ktorého by sa hrnuli všetci z Východu. A ak sa aj pozrieme podrobnejšie na plán prijatia 50 sýrskych sirôt na územie ČR, deti by príchodom nezískali nič stabilné, ani občianstvo či trvalý pobyt. A práve stabilita je v ich situácii najžiadanejšia. Tieto deti, ktoré toho už aj tak veľa stratili, by mali vyrastať v známom prostredí, obklopené priateľmi zabezpečujúcimi stabilitu a stálosť.
Podľa českej veľvyslankyne v Sýrii, Evy Filipi, ktorá nevidí zmysel v presune sirôt do kultúrne a sociálne odlišných krajín, je ďaleko významnejšie pomáhať sirotám priamo na mieste, čo Česká republika robí v rámci humanitárnej a rozvojovej spolupráce. Napriek tomu všetkému chce Michaela Šojdrová vytrhnúť deti z ich prirodzeného prostredia a odviesť ich do krajiny, ktorá je, nielen kultúrne, na míle vzdialená od tej sýrskej. Je azda potrebné prepravovať tieto deti za každú cenu mimo územia ich rodného kraja? Nakoniec, presun spomínaných detí na územie Českej republiky nemusí byť ani ich želaním. Veď, ktoré dieťa by túžilo po smrti svojich blízkych zanechať miesto ich posledného odpočinku v snahe odísť do neznámej krajiny, v ktorej sa „ľahšie zabúda“.
V neposlednom rade, otázka 50 sýrskych detí je podľa môjho názoru v tomto prípade úplne neopodstatnená. Nemyslím si, že Michaele Šojdrovej išlo o nejakú solidaritu s deťmi, ktoré stratili rodičov, ba priam to vyzerá, že na ich dobro tu nikto z prítomných nemyslí. Nerada by som aj ja vyťahovala všetky „Babišove tromfy“ v úsilií pôsobiť ako jeho sympatizant, no nepomôžem si, pretože aj mne pripomína celá situácia skôr kampaň pred blížiacimi sa nemenovanými voľbami, keď sa všetci prítomní snažia „nachytať opäť na hruškách Babiša“!
Kontroverzný hovorca prezidenta Miloša Zemana Jíří Ovčáček, ktorý sa, ako jeden z mála českého premiéra zastal, povedal (a tým by som aj tento môj príspevok ukončila): „Je odporné, že si niektorí politici– hyeny urobili baranidlo z nič netušiacej a nevinnej päťdesiatky sýrskych sirôt.“
Článok bol písaný v rámci predmetu Polemika a argumntácia na tézu: Ako povedal Andrej Babiš, je správne neprijať 50 sýrskych sirôt do ČR.